Každý je iný ale aj napriek tomu sa delíme do niekoľkých skupín, nemyslím tým športovci, umelci... ale ľudia ,,populárny" lepšie povedané obľúbení (napr. taký miláčikovia učiteľov...), nenávidení/šikanovaní a neviditeľní. Do ktorej skupiny patríte vy?
Tento článok sa bude zaoberať o poslednej skupine. Neviditeľnosť. Čo to je? Niektorí to veľmi dobre poznáte, iný zase neviete o čo sa jedná. Ostatný vás ignorujú, nepočúvajú vás, neberú vás vážne... Má to svoje výhody ale aj nevýhody.
Ako sa stať neviditeľným? Ja som sa stala neviditeľnou tak, že som jednoducho držala jazyk za zubami, do ničoho sa nezapájala. Stala sa zo mňa šedá myš. Najprv som sa nezapájala pretože ma nič nebavilo a bola ticho lebo som jednoducho nevedela čo povedať.
A teraz? Teraz sa nezapájam lebo sa bojím. Čoho? Výsmechu, poníženia, urážok...a možno sa bojím aj toho, že prestanem byť tou neviditeľnou, že si ma ľudia budú pamätať. A prečo mlčím? Bojím sa že poviem niečo zlé a niekedy...niekedy to jednoducho nedokážem.
Niektorý si možno želajú byť neviditeľnými. Ale keď si to tak vezmete nemáte sa komu zveriť, dusíte to v sebe a to vás mučí. Stať sa neviditeľným je pomerne ľahké ale ako sa z toho dostať už také ľahké nie je.
Keď ma niekto pozdraví (Napr. niekto z niakeho krúžku, tábora...) urobí mi to nehoráznu radosť. Poviem si, že nie som neviditeľná
A čo také objatie?
Niekto jednoducho chce aby si ho ľudia pamätali Nie. Nevšimol. Pretože je to ako keby som tu naozaj nebola. A možno tu ani nie som. Možno sú tu iba moje myšlienky. Myšlienky, ktoré ma ubíjajú. Moje slová, ktoré ubíjajú ostatných. Moje činy, ktoré nikto nevidí a ani ich neuvidí pokiaľ ich nebude chcieť vidieť.
Neviditeľným sa nenarodíte (to určite nie). Neviditeľným sa môžete len stať a je na vás či sa ním naozaj stanete. Je to iba na vás. Na nikom inom.
Vystihla si to :) Aj ja mávam často pocit, že som neviditeľná. :/
OdpovedaťOdstrániť