Neviditeľnosť

Ako ste si už mohli všimnúť z názvu, tento článok nebude mať s knihami nič spoločné, takže nečakajte žiadnu recenziu ani nič podobné.

Každý je iný ale aj napriek tomu sa delíme do niekoľkých skupín, nemyslím tým športovci, umelci... ale ľudia ,,populárny" lepšie povedané obľúbení (napr. taký miláčikovia učiteľov...), nenávidení/šikanovaní a neviditeľní. Do ktorej skupiny patríte vy?


Tento článok sa bude zaoberať o poslednej skupine. Neviditeľnosť. Čo to je? Niektorí to veľmi dobre poznáte, iný zase neviete o čo sa jedná. Ostatný vás ignorujú, nepočúvajú vás, neberú vás vážne... Má to svoje výhody ale aj nevýhody.


Ako sa stať neviditeľným? Ja som sa stala neviditeľnou tak, že som jednoducho držala jazyk za zubami, do ničoho sa nezapájala. Stala sa zo mňa šedá myš. Najprv som sa nezapájala pretože ma nič nebavilo a bola ticho lebo som jednoducho nevedela čo povedať.


A teraz? Teraz sa nezapájam lebo sa bojím. Čoho? Výsmechu, poníženia, urážok...a možno sa bojím aj toho, že prestanem byť tou neviditeľnou, že si ma ľudia budú pamätať. A prečo mlčím? Bojím sa že poviem niečo zlé a niekedy...niekedy to jednoducho nedokážem.

Niektorý si možno želajú byť neviditeľnými. Ale keď si to tak vezmete nemáte sa komu zveriť, dusíte to v sebe a to vás mučí. Stať sa neviditeľným je pomerne ľahké ale ako sa z toho dostať už také ľahké nie je.


Keď ma niekto pozdraví (Napr. niekto z niakeho krúžku, tábora...) urobí mi to nehoráznu radosť. Poviem si, že nie som neviditeľná až tak. Len obyčajné ,,ahoj" mi dokáže zmeniť náladu. Alebo keď ma niekto osloví aj keď svoje meno nenávidím.


A čo také objatie?


Niekto jednoducho chce aby si ho ľudia pamätali napríklad ja. Ale neviem pre to nič urobiť. Neviem čo mám pre to urobiť. Nedokážem to urobiť. Často premýšľam nad tým či by si niekto vôbec všimol keby som tu nebola?


Nie. Nevšimol. Pretože je to ako keby som tu naozaj nebola. A možno tu ani nie som. Možno sú tu iba moje myšlienky. Myšlienky, ktoré ma ubíjajú. Moje slová, ktoré ubíjajú ostatných. Moje činy, ktoré nikto nevidí a ani ich neuvidí pokiaľ ich nebude chcieť vidieť.

Neviditeľným sa nenarodíte (to určite nie). Neviditeľným sa môžete len stať a je na vás či sa ním naozaj stanete. Je to iba na vás. Na nikom inom.

Alice Osemanová - Solitaire

Autor/ka: Alice Osemanová
Originálny názov: Solitaire
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 328
Väzba: Pevná väzba
Žáner: román
Rok vydania: 2015
Séria: žiadna

Ako som si tak pozerala rôzne recenzie o tejto knihe zistila som, že iný ako pozitívny názor na túto knihu nebol a to ma dosť zaskočilo.


Kniha je o dievčati menom Tori. Tori je ten najpesimistickejší človek na svete (aspoň podľa mňa) a to ma dosť odradilo. Knihu som síce mala prečítanú celkom rýchlo ale to len kvôli štýlu písania.


Michael je dosť trafený chalan, ktorého som si dosť obľúbila. Bol zábavný a možno zo začiatku pôsobil ako nerd, vôbec ním nebol. Nikto ho zo školy nemal rád a dávali mu to dosť aj najavo ale Michael si z toho vôbec nič nerobil. On bol žiariace slnko a ona zase nepríjemná búrka.


,,Sledujte blog a dávajte pozor jeden na druhého. VŠETCI STE DôLEŽITÝ."


Kniha by ma zaujala viacej keby bola z pohľadu Michaela, Charlesa, Becky, Lucasa...proste hocikoho ale nie jej. A čo mi ešte vadí na tejto knihe? Píše sa v nej niečo cez celú stranu a nakoniec je tam veta ,,Aj tak ma to nezaujíma." (vážne?!!).


Ako ďalšie je v názvu napísané ,,Toto nie je žiadna love story...". Autorka sa to snažila dodržať ale až tak veľmi, že to bolo už oťahané a lepšie by možno aj bolo keby tam nejaká tá ,,romantická scéna" bola.


,,Takže si?"
,,Čo? Či som gej?"
,,Si do mňa zaľúbený?"


Pozitíva: Boli tam scénky, pri ktorých nevieme čo sa salo ďalej, čiže si to môžeme domyslieť. Tak isto aj koniec. Keď sa ma kamarátka spýtala ako to skončilo nevedela som odpoveď. Skončilo to dobre? Alebo zle? Koniec ma vážne zmiatol a preto sa mi aj dosť páčil.


Táto kniha sa točila okolo blogu menom: Solitaire (prekvapivo). Určite sa pýtate: kto dal blogu meno Solitaire a prečo? To sa tam samozrejme dozviete. V knihe sa hlavne riešilo kto ho založil a prísť na to nebolo ťažké.


Platí tu totiž to, že ak je tam niaka vedľajšia postava opísaná trošku podrobnejšie ako ostatné, hneď máte páchateľa alebo stačí ak je dosť ,,nenápadná". Vysvetlenie prečo blog vznikol sa mi naozaj páčilo ale prečo mu dali taký názov bolo dosť o ničom.


Začnem sa smiať, alebo možno plakať. Možno mi je to všetko úplne jedno. 


Na konci sa to celkom zvrtlo a Tori musela zachrániť školu pred členmi blogu Solitaire najhoršie na tom bolo, že nevedela pred čím a pred kým ju mala zachrániť. Podarilo sa jej to? (Budete dosť prekvapení.)


Až na pár vecí (ktoré boli absolútne nereálne) a na hlavnú postavu bola kniha celkom dobrá.
Hodnotenie: 3,5/5

A nezabudnite: Trpezlivosť zabíja :D

John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Autor/ka: John Green
Originálny názov: An abundance of katherines
Vydavateľstvo: Ikar/Yoli
Počet strán: 264
Väzba: Pevná väzba/ viazaná väzba 
Žáner: Young Adult
Rok vydania: 2015
Séria: žiadna


John Michael Green (narodený 24. augusta 1977) je americký spisovateľ, vlogger a tvorca online vyučbových videí.V roku 2005 získal Michael L. Printz Award za svoju prvotinu Kam zmizla Aljaška. Jeho román Na vine sú hviezdy z januára 2012 sa dostal na zoznam bestsellerov The New York Times.



Dej: Colin potom ako dostal 19. krát kopačky od 19. Katherine rozhodol sa, že ďalej to takto nepôjde. Jeho kamarát Hassan ho vytiahne na road trip kde sa zoznámi s mnohými ľuďmi no nie všetci mu budu sympatický. 


Knihy sú najkrajnejším prípadom zberačov kopačiek: odložte ich a počkajú na vás aj celú večnosť, venujte im pozornosť a vždy vám lásku opätujú.


V tejto knihe som si opäť obľúbila vedľajšiu postavu omnoho viac ako hlavnú však kto by sa nezamiloval do Hassana?. Aj napriek tomu sa kniha dala prežiť. Dosť ma teda sklamala lebo som od Johna Greena čakala niečo viac. S porovnaním tejto knihy s knihami Papierové mestá, Kam zmizla Aljaška a Na vine sú hvizdy bola teda dosť slabá. 


Ku koncu ma to začalo trošku viacej baviť ale aj tak to nebolo ono. Kniha mi jednoducho nesadla. Aby tu neboli len sa mé negatíva kniha obsahovala aj pár pekných ,,citátikov" a myšlienok čo som si jednoducho musela poznačiť aby som sa k tomu mohla neskôr kedykoľvek vrátiť.


Niečo mi už ale vážne prišlo pritiahnuté za vlasy. Kniha by sa vám mohla páčiť ale ja som ju veľmi precenila. Čakala som, že budú cestovať kade tade a bude tam mnoho zábavy atď. možno niečo ako keď v Papierových mestách posledná časť ale nie. Myslela som si, že kniha bude o tom ako si nájdu veľa priateľov a o samotnom Colinovom a Hassanovom priateľstve ale tu sa hlavne riešila láska.

Mňa zhltne zabudnutie, no príbehy pretrvajú. 




S koncom som vôbec nebola spokojná ale čo sa dá už robiť? Snažila som sa túto knihu šetriť ale jednoducho to nejde. Nabudúce už radšej nebudem čakať od kníh Johna Greena nič extrémne. 


Postavy: Colin - jeho hlavnou prioritou je stať sa géniom ale bohužiaľ je len zázračné dieťa a podľa neho sa zázračné dieťa nikdy nemôže stať géniom. 
Hassan - keby som mala porovnávať s Papierovými mestami (čo aj robím) bol by to celý Ben. Možno nie až tak vtipný ale stále omnoho zábavnejší ako Colin. Z ničoho si nerobil hlavu, dokázal si zo seba spraviť srandu a vždy mal na všetko riešenie.
Lindsey - neprišla mi veľmi sympatická a úprimne som ju rada nemala. Neviem v čom to presne bolo ale jednoducho to bolo tak. 

Hodnotenie: 3/5

AKO SA KNIHA PÁČILA VÁM A AKO SI UŽÍVATE PRÁZDNINY? :) 

Holly Webbová - Rose

Autor/ka: Holly Webbová
Originálny názov: Rose
Vydavateľstvo: CooBoo
Počet strán: 263
Väzba: Pevná väzba
Žáner: Pre deti a mládež Sci-fi a fantasy
Rok vydania: 2011, 1. vydanie originálu: 2009
Séria: Rose (1.)

Holly Webbová je britská spisovateľka. Hrdinky jej kníh sú zvyčajne malé dievčatá a zvieratá (mačky a psy, tiež škrečky, zajace a ďalšie). 
Holly sa narodila v Londýne v roku 1976, ale teraz žije kúsok od Readingu, s manželom Jonom a so svojimi tromi deťmi (Tom, Robin a William). Kedysi pracovala ako redaktorka v Scholastic kde aj napísala svoju prvú knihu.


A teraz k samotnej knihe. Rose je dievča vyrastajúce v sirotinci. Ako sa tam dostala? Keď bola malá našli ju v košíku na ryby a priviedli už do spomínaného sirotinca. Jedného dňa vkročí do sirotinca žena, ktorá privedie Rose do domu pána Fountaina, mocného čarodejníka. V dome spozná aj ostatné služobníctvo, v ktorom nájde nových priateľov ale aj nepriateľov. 


Ak by odišla na ulicu, už by asi nenašla odvahu vrátiť sa.


Rose je vo svete kúziel nová a vôbec mu nerozumie. Našťastie stretne ochotného služobníka Billa, ktorý pochádza tiež zo sirotinca. Rose ale nechce mať s kúzlami absolútne nič spoločné ale svoj názor bude musieť zmeniť keď jej najlepšia kamarátka zrazu zmizne. Bude ju musieť nájsť ale sama na to nestačí a potrebuje pomoc.


Môj názor: Kniha bola vážne skvelá. Na začiatku sa skoro nič nedialo (ako skoro v každej knihe) ale neskôr sa to rozbehlo a kniha začala byť naozaj napínavá. Väčšinu postáv som si vážne obľúbila. Táto kniha dokazuje, že na vytvorenie úžasného príbehu nemusí mať hlavnú úlohu láska a postavy môžu byť deti. Koniec bol (aspoň podľa môjho) nečakaný a napínavý, že som knihu nemohla odložiť.

Postavy: Rose - milé dievča, ktoré na jednej strane mágiu obdivuje ale na druhej s ňou nechce mať nič spoločné. Jediné čo chce robiť je plniť si svoju prácu slúžky a nerobiť zbytočné problémy, s nikým sa nechce pustiť do konfliktu a ak sa aj stane osobu radšej ignoruje a nerobí jej naschvály.
Bill - (občas) slušný chlapec, ktorý už vie ako to vo svete kúziel chodí. S Rose sa rýchlo spriatelí, je zábavný. Tiež sa snaží robiť si svoje povinnosti ale je to dosť ťažké keďže aj on má problém s danou osobou a ešte väčší keďže je to jeho ,,nadriadený".

Moje hodnotenie: 4/5
Pretože ostatné knihy v sérii sa mi páčili o niečo viac ale knihu samozrejme odporúčam :)


Inak sa ospravedlňujem, že som tie dva dni nič nepridala ale učila som sa keďže ma dnes (áno, dnes!) skúšali z dvoch úplne hrozných predmetov. Ak ste si všimli trošku som zmenila štatistiku recenzií (môžete napísať či sa vám páči viacej ako tá predchádzajúca). Mimochodom som bola po mesiaci v Panta Rhei a majú tam toľko kníh, že som nevedela, ktorú si kúpiť (nakoniec som si ale vybrala).






  

John Green - Papierové mestá

Autor/ka: John Green
Originálny názov: Paper towns
Vydavateľstvo: Ikar/Yoli
Počet strán: 296
Väzba: Viazaná/pevná väzba

Anotácia: Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné! 
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.


,,Dovtedy sme hľadeli len na modely toho, ako si predstavujeme jeden druhého, iba na zatvorené okenice, nikdy nie cez okno."


 Margo Quentina väčšinou ignoruje a o to ho dosť prekvapí keď mu vlezie do izby (ešte k tomu v noci) a bude chcieť jeho auto. Spoločne sa vydajú na noc plnú pomsty. Quentin nič podobné nikdy nezažil. V žilách cíti adrenalín a je si istý, že na túto noc nikdy nezabudne. Na ďalší deň sa ale Margo neukázala v škole a keď prišiel domov zistil, že utiekla z domu. Nikto z toho nerobil vedu keďže Margo už predtým pár krát utiekla.Vždy po sebe necháva indície a ani teraz tomu nebolo inak. Quentin si je istý, že on je ten vyvolený, ktorý ju má nájsť.

,,V papierových domoch bývajú papieroví ľudia a kúria si budúcnosťou, aby im bolo teplo."



Keď si je Quentin istý tým kde sa Margo nachádza, vyberie sa spoločne s priateľmi na dlhú cestu ale má presný čas na to aby ju našiel a priviedol späť. Ale má pravdu? Naozaj vie kde sa Margo nachádza? A stihnú to vôbec?



Môj názor: Kniha bola podľa mňa veľmi dobrá, John Green mal všetko premyslené až do poslednej bodky. Čo mi na knihe vadilo bolo to, že bol Quentin hľadaním Margo priam posadnutý čo sa mi veľmi nepáčilo áno láska je láska ale tak či tak to bolo trochu prehnané. Kniha bola plná humoru a ja osobne také knihy vážne zbožňujem. Najviac sa mi na knihe páčila tretia časť - Loď (čo bola cesta za Margo). Koniec ma dosť sklamal aj keď viem, že ho všetci milujú.


Postavy: Quentin - Dosť mi na ňom vadilo, že sa občas k svojim priateľom nesprával dobre ale od nich chcel aby mu zniesli aj modré z neba. Inak ako postava bol fajn, obyčajný americký chlapec.
Margo - Bláznivá, vtipná, dosť pomstichtivá. Neviem čo by som mala doplniť :D
Ben - Moja najobľúbenejšia postava z celej knihy. Šiel z neho humor a ja milujem vtipné postavy. S Lacey boli dokonalý párik škoda, že nie je kniha o nich dvoch.
Radar - Tiež vtipný ale aj veľmi múdry. Tiež si ho zamilujete :)


Moje hodnotenie: 4/5
(Bod strhávam za ten koniec a ešte pár vecí k tomu.)

Prepáčte ak recenzia nie je najlepšia ale knihu som čítala dávnejšie a moja pamäť stojí za nič :D


VÁŠ NÁZOR NA KNIHU? :)

Rainbow Rowell - Fanúšička

Autor/ka: Rainbow Rowell
Originálny názov: Fangirl
Vydavateľstvo: Yoli
Počet strán: 396

Anotácia: Cath je fanúšička seriálového hrdinu Simona Snowa. Jasné, celý svet zbožňuje Simona Snowa...ale Cath je fanúšičkou celý svoj život a je v tom fakt dobrá. So sestrou dvojčaťom Wren sa ešte ako deti ukryli v Simonovom svete a pomohlo im to zvládnuť matkin odchod.
Čítanie. Druhé čítanie. Vypisovanie na fanúšikovské fóra, písanie fanfiction, prezliekanie sa za postavy na každú filmovú premiéru.
Cathina sestra už z fandomu vyrástla, ale Cath to nedokáže. Ani nechce.
Obe sestry majú osemnásť a idú na výšku. Wren nečakane vyhlási, že v internáte nechce bývať s Cath, aby bola nezávislejšia. Dvojčatá sa rozdelia a Cath je vydaná napospas namosúrenej spolubývajúcej a jej očarujúcemu frajerovi. Jej profesorka si myslí, že fanfiction je koniec civilizácie a pekný spolužiak sa chce rozprávať iba o slovách...Popri tom všetkom sa Cath ustavične bojí o milujúceho, no zraniteľného otca, ktorý ešte nikdy nezostal sám.
Otázka znie: Zvládne to Cath? Dokáže to, aj keď ju Wren nebude držať za ruku? Je pripravená žiť vlastný život? A chce vôbec vykročiť vpred, ak to znamená, že musí opustiť Simona Snowa?




Ako ste už stihli zachytiť z anotácie, Wren je rebelka a Cath zase šedá myška. Wren žije vo svete plnom alkoholu, večierkov, zábavy...ale ani nepomyslí na svoju sestru či otca. Pár krát som ju mala chuť poriadne prefackať ani to by jej nepomohlo. Cath si žije vo svojom svete plnom Simona. Na jej blogu sa zvýšil počet čitateľov a Cath nestíha vydať každý deň novú časť Simona Snowa. Posledná kniha zo séria má výjsť už čoskoro a ona nestíha písať. Stihne ho vôbec ukončiť skôr ako výjde kniha? Ale to nie je hlavný problém.



,,Nie sú to len príbehy."


V tejto knihe sa nachádza aj románik. Cath sa zamiluje do okúzlujúceho Leviho ale je v tom háčik. Je to frajer jej spolubývajúcej. Levi sa jej stále prihovára a ona nevie čo robiť. Prebrať jej ho? Kdeže. Jeden večer sa u nej zastaví a ona mu začne čítať knihu. Zomelie sa to, čo iné sa dalo čakať? a Cath nevie čo si myslieť. Rozhodne sa ísť k nemu domov na párty kde uvidí to čo vidieť rozhodne nemala. Vyhýba sa mu ale nemôže sa mu vyhýbať do smrti a ona to veľmi dobre vie.


,,Vyberám si ťa zo všetkých."


Akoby toho nebolo dosť objavý sa jej matka. Cathin otec bude mať zdravotné problémy a Wren to bude úplne jedno hlavne, že sa bude ožierať na večierkoch. Má sa Cath vrátiť naspäť domov za otcom alebo zostať na intráku a naďalej sa vyhýbať Levimu? Cath ešte musí napísať príbeh a odovzdať ho inak sa môže s vyznamenaním rozlúčiť ale to je to najmenej čo ju môže trápiť.

Môj názor: Kniha sa mi veľmi páčila, nebola príliš sladká ale za to mala pár romatických chvíľok. Kniha sa určite nebude páčiť každému a každí má na ňu svoj vlastný názor. Ak ste už čítali knihu Eleanor a Park tak vás táto kniha určite nesklame ale stále si stojím za tým, že Eleanor a Parka už žiadna kniha od Rainbow Rowell neprekoná ale kto vie? Možno nás ešte prekvapí.


Postavy: Cath: Pár krát som sa v nej našla ale nie úplne vždy. Mala som ju veľmi rada a rozumela som prečo je taká aká je.
Levi: Na začiatku som ho veľmi v obľube nemala. Prišlo mi ako keby doliezal hovorila som si ,,Však máš frajerku tak padaj za ňou." ale neskôr som si ho vážne zamilovala. Bol jednoducho úžasný!!!
Wren: Občas často sa správala hlúpo. Nemala som ju veľmi v obľube nenávidela som ju. Neskôr mi jej ale prišlo ľúto čo asi väčšine čitateľom tejto knihy.
Nick: Jeho som vážne zbožňovala a čakala som, že medzi ním a Cath bude niečo viac ale keď nepísali príbeh bol ako vymenený, preber sa Nick. Na konci si to u mňa pohnojil a už som ho nechcela ani vidieť našťastie sa tam už neukázal.

Reagan: Tiež ako Wren sa rada bavila, chodila na párty a podobné ale inak nebola ako ona. Spriatelila sa s Cath a občas jej pomáhala. Správala sa  nej lepšie ako Wren, správala sa k nej lepšie ako vlastná sestra! Boli chvíle keď som ju nemusela ale viacej bolo tých keď som bola naozaj rada, že tam je.


Moje hodnotenie: 4/5


Toto bola PRVÁ recenzia v mojom živote takže si uvedomujem, že nestála za nič ale každý predsa raz začínal :)


AKO SA KNIHA PÁČILA VÁM?